Budúcnosť INAK z pohľadu pedagógov: Na deťoch vidíme vyššiu motiváciu a lepšie zvládanie kritických situácií

Riaditeľka Základnej školy s materskou školou, Ulica Maxima Gorkého 21 v Trnave Beáta Krajčovičová si spoluprácu s naším programom pochvaľuje. V spoločnom rozhovore, do ktorého sa zapojili aj ostatní kolegovia a kolegyne z jej pedagogického zboru, konštatuje, že žiačky a žiaci našli v trnavskom centre Budúcnosti INAK pod vedením bývalých koordinátorov aj súčasnej koordinátorky Dominiky Gerhátovej oporu, zmysluplný čas a bezpečný priestor na rast.

Trnavská základná škola M. Gorkého bola prvou, v ktorej sme náš program spustili. Mali ste odvahu do toho s nami ísť, za čo sme vám vďační. Ako ste náš program Budúcnosť INAK vnímali na začiatku, keď prišiel na vašu školu a ako ho vnímate dnes?

„Vnímame vždy pozitívne, keď niekto ďalší okrem učiteľov a odborných zamestnancov je ochotný zaoberať sa našimi žiakmi. Považujeme to za dôležité vzhľadom na prostredie, z ktorého mnohé deti pochádzajú, ale aj vzhľadom na mnohé iné problémy, s ktorými sa deti stretávajú v rámci diania v škole, vo virtuálnom priestore aj mimo školy. Na začiatku sme mali očakávania, plynúce z nevedomosti, čo to konkrétne bude. Môžeme skonštatovať, že sme vďační za vašu prácu. Referencie od žiakov a aj rodičov sú pozitívne, hovoria, že deti tam chodia rady, môžu sa porozprávať, získať podporu. Vnímame Budúcnosť INAK kladne, keďže sa deťom ukazujú nové situácie, stretnutia a aktivity, žiaci sú spokojní, majú svoje útočisko a najmä priestor na sebarealizáciu. Každý žiak je pre nás individualitou, človekom, ktorého je hodno poznať, pochopiť jeho ciele, úsilie, oceniť jeho silu vôle, či rôzne zručnosti. To môžeme aj prostredníctvom zvyšovania digitálnych zručností, podnikavosti a mäkkých zručností. Práve tu vidíme priesečník, v ktorom sa stretávajú záujmy programu Budúcnosť INAK a našej školy. Tým priesečníkom je spoločný záujem, aby sme vzdelávali i vychovávali ľudí, ktorí budú prínosom pre svoju budúcu rodinu, pre mesto, štát. Škola je tým miestom, kde talentovaní rastú, no zároveň pomáha napredovať i menej talentovaným.“

V čitateľskej a prírodovednej gramotnosti zostal výkon slovenských žiakov (15-ročných), podobne ako v predchádzajúcich cykloch, pod priemerom krajín OECD. Vnímate nejaké konkrétne oblasti, ktoré chýbajú vo výchovno-vzdelávacom procese systémovo? A ak áno tak ako sa to prejavuje? (nasledujúce odpovede sú už spoločne sformulované celým pedagogickým zborom)

„Myslíme si, že chýba vnútorná motivácia detí vôbec si prečítať text a pracovať s ním. Je to pre nich otravné, nudné. Nie je to len v rámci čitateľskej gramotnosti, ale mnohým žiakom celkovo málo záleží na dosiahnutých výsledkoch v škole. V testovaní T9 sú občas nejednoznačné odpovede na položenú otázku, kedy má problém odpovedať aj dospelý učiteľ s praxou. Tie krajiny, ktoré zvyknú obstáť dobre, vedome svojich žiakov na tieto testy pripravujú od prvého stupňa, teda od nižších ročníkov. Deti vedia, na čo sa v testovaní majú zamerať, sú pripravené a v tomto ohľade zdatné. Ešte stále pretrváva memorovanie vedomostí, žiaci sa často strácajú v tom, čo je dôležité, čo k čomu patrí, chýba im slovná zásoba a schopnosť vyjadriť sa. Stretávame sa s tým, že žiaci sa na exkurzie alebo výchovné koncerty nedostanú kvôli zlej finančnej situácii rodičov.“

Žiaci a žiačky sa aj vďaka práci v klube ľahšie vysporiadajú s každodennými problémami

Ako hodnotíte spoluprácu s našim centrom?

„Deti rady navštevujú vaše centrum, je tam príjemný kolektív, možnosť realizácie, komunikácie a spätnej väzby. Mnohí si pochvaľujú aj drobné občerstvenie a samozrejme príjemné prostredie. Oceňujeme spoluprácu aj cez covid obdobie (lockdown), či už zapožičanie notebookov alebo aj prácu v malých skupinách. Žiakom a žiačkam vyhovuje, že majú stretnutia, aktivity podľa veku, ročníkov, keďže rozdiel medzi 12 a 14 ročnými je značný. Starší žiaci sú už pokojnejší, vyrovnanejší. Aktivity smerované k výberu strednej školy žiakom pomohli k voľbe vhodnej SŠ, k väčšiemu prehľadu a najmä nadhľadu. Mnohí žiaci dokážu pracovať svedomito, dokážu komunikovať, nadchýnajú ich nové metódy a spôsoby výučby. V tomto smere klub Budúcnosť INAK určite prispieva k ich lepšiemu štúdiu a motivácii niečo dokázať, uplatniť sa v živote. Ďakujeme za prítomnosť centra a za vašu prácu. Niektorým deťom to očividne prospelo, dozreli viac osobnostne, prejavilo sa to aj v prospechu a v ich prístupe k vzdelávaniu. Dokážu sa aj lepšie vysporiadať s ťažkosťami, ktoré majú.“ 

Druhý stupeň ZŠ, s ktorým aj my v programe pracujeme, spoločnosť celkovo vníma ako najzlomovejší a najcitlivejší vek. Na deti striehne veľa lákadiel, nie vždy tých najsprávnejších. Vnímate aj u vás v škole tieto témy ako vypuklé?

„Určite áno – témy ako kyberšikana, diskriminácia, šikana, xenofóbia sú súčasťou každého spoločenstva v menšej alebo väčšej miere.“

Má podľa vás náš program priamy vplyv na správanie a zmýšľanie detí v tomto životnom období? 

„Veríme, že ich vediete k správnym hodnotám, tak isto ako  učitelia. Takže pozitívny vplyv to určite má.“ 

Viete uviesť nejaký konkrétny prípad alebo príbeh pozitívneho vplyvu u žiakov, ktorí sú súčasťou Budúcnosti INAK?

„Bývalé deviatačky stále navštevujú Budúcnosť INAK, stále ich to baví. Aj o tomto to je, že starší prídu pomáhať mladším, pritom by už ani nemuseli. Terajší šiestaci sa zas po skončení poslednej hodiny ponáhľajú do klubu, lebo sa tam vraj tešia.“