Dominika Gerhátová z trnavského centra Budúcnosť INAK: Ak deti spolupracujú v tíme, rastú aj individuálne

Vrátili sme sa s koordinátorkou Dominikou Gerhátovou z trnavského centra Budúcnosť INAK k ukončenému školskému roku. S deťmi počas neho zažila veľa skvelých momentov a najväčšiu radosť má z toho, aký posun vpred urobili. 

Postupnými krokmi až do čela skupiny  

Tretiačka Tete začala chodiť medzi mladšie deti v rámci trojročného vzdelávacieho cyklu Budúcnosti INAK ako dobrovoľníčka. Stala sa tak veľkou pomocou pre našu koordinátorku Dominiku, ktorá jej osobný rast mohla pozorovať zblízka: „Od začiatku to bolo pre ňu veľké vystúpenie z komfortnej zóny. No postupne som videla, ako jej sebavedomie rástlo. Deti ju zbožňovali. Z prvých hanblivých krokov sa stala pre mňa veľmi rýchlo neoceniteľnou pomocníčkou, ktorá presne vedela čo a ako urobiť, pretože to už za tie roky zažila na vlastnej koži.“

Tete podľa nej vedela deti povzbudiť, priniesť im svoje skúsenosti. Postupne nabrala aj odvahu vyskúšať si sama viesť úvodný kruh. „Keď sme ho spoločne reflektovali, vedela samostatne vystihnúť, čo sa jej podarilo a čo vníma, že by chcela nabudúce urobiť inak,“ opisuje Dominika. To je veľká zručnosť do budúcna. Zároveň Tete dobrovoľníctvo v klube motivovalo pomáhať aj v iných organizáciách v rámci mesta. „Skrátka sa našla,” hodnotí koordinátorka.

Kamarátstva z centra pretrvávajú aj za jeho dverami  

Keď sa v klube stretnú rôzne triedy, je vždy ťažké prekonať rozdelenie na „my a oni“. Koordinátorka Dominika priznáva, že na začiatku stáli s deťmi pred viacerými výzvami: „Postupne som však sledovala, ako si vytvárajú vzájomné kamarátstva, ktoré udržujú aj mimo klubu. V kruhoch sme reflektovali svoje pocity a z hanblivých jednoslovných odpovedí sa postupne stali celé vety, ktoré mali svoju hĺbku a hodnotu.“

Výsledok ich snaženia mohli všetci vidieť na konci školského roka počas akcie Budúcnosť INAK EXPO 2024, keď sa deti spojili ako tím a pomohli s prípravami. Všetci sa napríklad tešili z Filipovho úspechu, keď počas Expa vyzbieral peniaze na výlet, ktorý si sami vybrali a zorganizovali. Na tábore si zase deti pomáhali vzájomne medzi tímami a ťahali sa dopredu. Počas jednej z aktivít sa jednej členke tímu nedarilo, nevládala. Chalani jej však ponúkli, aby si odpočinula a ubezpečili ju, že je to v poriadku, urobila už dosť, teraz to potiahnu oni. „Niečo také je pre deti veľká vec,” vraví Dominika. 

Základom úspechu je vzájomná komunikácia 

Osobnostný posun prišiel neraz aj počas práce na projektoch a v priebehu hackathonu. Napríklad pre tretiakov v programe Dávida a Miša nebolo slovo projekt úplne príjemné. Z predošlého roka mali skúsenosť, ako sa rozhádali a nakoniec väčšinu práce spravil Dávid. Michal sa cítil nevypočutý, nerozumel, čo má robiť. Dominika má z ich progresu v tomto roku radosť: „Tentoraz vytvorili inovatívnu dvojicu. Na začiatku si povedali, ako sa cítili minulý rok a čo chcú robiť inak. Zároveň aj mne poradili, čo by som mohla zlepšiť a zmeniť.“

Nemali to jednoduché, ale každý z nich sa maximálne snažil, aby to fungovalo. Michal priznal, že sa mu ťažšie sústredí. Našiel si preto spôsob, ako počas callov zapne titulky, aby sa vedel chytiť konverzácie. „Po minulom roku zistili, v čom sú dobrí a podporovali sa v tom. Dávid sa viac venoval skúmaniu fungovania čipov, študovaniu materiálov a prezentácii a Michal mohol naplno rozvinúť svoju kreativitu aj za pomoci VR, venoval sa kresleniu a následnej vizualizácii ekobota v AI,“ zdôraznila na záver Dominika.