Ako žiť bezpečne online? Mladým ľuďom radí odborník na kyberbezpečnosť

Online priestor ponúka mnohé možnosti, zároveň však skrýva aj rôzne nástrahy. Aké prejavy má kyberšikana a čomu sa pri používaní sociálnych sietí vyhnúť?

Kristián Sommer je odborníkom na kyberbezpečnosť spoločnosti Slido. S účastníčkami a účastníkmi mimoškolského programu Budúcnosť INAK počas webinára hovoril o tom, ako fungovať bezpečne v online prostredí.

Prejavy kyberšikany

Mnoho z nás trávi veľa času vo virtuálnom priestore. V rámci komunikácie nám však v online prostredí chýba to, čo je pri osobnom kontakte dôležitou súčasťou – mimika, výraz tváre, neverbálne gestá. „Osobu, s ktorou komunikujeme online, nevidíme. Ťažko sa nám preto vyhodnocuje, ako sa cíti, čo prežíva. V tomto sa kyberpriestor líši od stretnutí naživo,” upozorňuje K. Sommer. Pri komunikácii na sociálnych sieťach preto odporúča byť opatrný, ale aj zodpovedný. Uvedomovať si, že aj vo virtuálnom priestore vedia nevhodne zvolené slová druhého človeka raniť a môžu predstavovať jednu z foriem kyberšikany.

Okrem útočných textov sa za šikanu v online prostredí považuje: širenie klebiet a falošných obvinení; vyhrážanie sa a vydieranie; zverejňovanie súkromných, citlivých alebo intímnych informácií o druhom človeku; ponižovanie, zosmiešňovanie, obťažovanie, prenasledovanie; vydávanie sa za niekoho iného s cieľom danej osobe ublížiť či ju poškodiť.

„Lajkovanie a súhlasné komentovanie nenávistných prejavov je taktiež účasťou na kyberšikane, a teda jej podporou,” dopĺňa odborník.

Ako sa brániť

Počas pandémie ochorenia COVID-19 vzrástol počet prípadov šikanovania či kyberšikanovania. Skúsenosť s nimi priznáva 26 percent detí a mladých. Vyplýva to z prieskumu Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Kristián Sommer odporúča mladým ľuďom, ktorí sa so šikanovaním v online priestore stretli, využiť nástroj, ktorý ponúkajú všetky sociálne siete – blokovanie profilu, ktorého komunikácia nás obťažuje. „Pokiaľ nie je šikana obmedzená, sama od seba neskončí. So zablokovaním nevie šikanujúci už nič urobiť, a stráca tak svoj vplyv a možnosť v šikane pokračovať,” vysvetľuje expert. Medzi ďalšie možnosti, ako sa vie šikanovaný brániť, K. Sommer spomína nahlásenie profilu šikanovateľa sociálnej sieti, či vyhotovenie printscreenov obrazovky z obťažujúcej komunikácie, ktoré môžu slúži ako dôkaz.

Za veľmi dôležité však považuje, aby sa obete šikany zdôverili dospelému. „Šikanovaní mladí ľudia sa často cítia izolovaní. Nie sú v tom sami, podstatné je najmä začať o tom, čo sa mi deje, čím skôr hovoriť a vyhľadať pomoc,” vyzýva odborník.

Regulácia online stopy

Regulovať svoju online stopu považuje K. Sommer za jedno z najdôležitejších pravidel fungovania vo virtuálnom priestore. Odporúča vyhnúť sa nadmernému zdieľaniu údajov a fotografií. Obsah, ktorý umiestnime na internete, na ňom už navždy zostáva a stáva sa ľahko dostupným pre ďalších ľudí. Aj zdanlivo neškodné informácie sa tak môžu dostať do nepovolaných rúk. Expert preto, ako jeden z ďalších krokov, navrhuje súkromné nastavenie našich profilov na sociálnych sieťach. Zdieľané príspevky budú vďaka tomu viditeľné iba pre vybraný okruh priateľov. Chrániť sa vieme aj tým, ak príjmeme návrh na priateľstvo iba od takých ľudí, ktorých dobre poznáme. Zároveň si môžeme tiež nastaviť zoznam ľudí a stránok, ktoré sledujeme, čím regulujeme obsah, ktorý sa ku nám dostáva.

Mladí ľudia by si podľa K. Sommera mali dávať pozor aj na trendy objavujúce sa na sociálnych sieťach: „Robiť videá na TikToku môže byť sranda, no nie všetky nápady sú hodné nasledovania,” hovorí. Obzvlásť, pokiaľ je natáčanie videa nebezpečné, či prostredníctvom neho urážame, zosmiešňujeme alebo ponižujeme druhých.

Sociálne siete ako výsek reality

Keď sa nám niečo podarí, zvykneme sa tým pochváliť na sociálnych sieťach. Z tohto dôvodu väčšinou vidíme len to najlepšie a najzaujímavejšie zo života druhých ľudí. Každý z nás má však občas nejaký problém, ktorý ho trápi a zaťažuje, no na sociálne siete sa nedostane. Vytvára sa tak obraz ideálneho sveta, v ktorom sú všetci šťastní a žijú dokonalý život. „Informácie na internete ukazujú iba veľmi malý výsek reality. Sociálne siete preto treba brať s rezervou,” prízvukuje mladým ľuďom K. Sommer a prihovára sa im: „Nemusíte mať preto pocit, že žijete nezaujímavý život. Tešte sa z toho, čo máte a netrápte sa tým, čo nemáte.”

Technológie ako skvelá príležitosť

K. Sommer odporúča využiť čas strávený online produktívne. Upozorňuje, že okrem komunikácie poskytuje virtuálne prostredie aj skvelú príležitosť na vzdelávanie a osobnostný rozvoj. Napríklad prostredníctvom vhodne zvolených počítačových hier môžeme rozvíjať logické myslenie, kreativitu, či podporovať tímovú spoluprácu. Prostredníctvom rôznych aplikácií sa zase vieme učiť programovať (napr. Apple Playgrounds), či zdokonalovať v jazykoch (napr. Duolingo).

„Technológie sú bicyklom pre našu myseľ. Vďaka nemu sme trénovanejší a rýchlejšie sa dostaneme, kam potrebujeme,” uzatvára odborník na kyberbezpečnosť.

Kristián Sommer

Vyštudoval obchodné právo na Heriot-Watt University v škótskom Edinburghu. Profesne sa venoval oblasti ochrany súkromnia. Je špecialistom na kybernetickú bezpečnosť v technologickej spoločnosti Slido.

Vývoj jedinečnej metodiky Budúcnosti INAK podporil hlavný partner programu, Nadačný fond Slovak Telekom.